Sídlisko jej bolo malé, odkedy začala chodiť. Každé miesto – preliezačky, pieskovisko, hojdačky – ju zaujalo hádam len na pár minút. Závistlivo sme pozerali po rodičoch sediacich okolo piesku, kde si ich deti robia koláčiky a kopú tunel, a oni si trkocú či čítajú. Vedeli sme, že záhrada by nám veľmi uľahčila život a jej spestrila detstvo. Navyše sme túžili po víkendovej rannej káve na terase a možno po psovi, ktorý nebude okupovať gauč v obývačke. A tak sme začali hľadať.
Naše finančné možnosti mali svoje hranice, takže sa okruh nehnuteľností zužoval, vlastne skôr vzďaľoval od hlavného mesta...